Volám sa Miška, a toto je môj príbeh, ktorý mi zmenil život.

Odmalička som bola stále chorá, jedna angína striedala druhú a antibiotika som jedla ako “lentilky”. Keď som mala asi 11 rokov vyoperovali mi krčné mandle a ja som verila, že už budem zdravá. Opak bol však pravdou, v  14-tich  mi diagnostikovali ulceróznu kolitídu, chronickú chorobu, pri ktorej sa užívajú lieky do konca života a hrozí karcinóm hrubého čreva. Choroba u mňa prepukla vo veľmi akútnej forme a po dvoch mesiacoch strávených v nemocnici vo veľmi vážnom stave,  som bola rada, že vôbec žijem.  Nechcela som sa však zmieriť s predstavou, že mám chorobu do konca života, ale ako dieťa som nemala tušenie čo s tým.

Život plynul, ja som dospievala, začala som sa viac zaujímať o stravu. Najskôr to bolo kvôli postave, kvôli nežiaducim účinkom liekov mi váha kolísala 20 kg hore dole. Strava ma zaujala natoľko, že som sa rozhodla študovať ju na vysokej škole. Tu mi blysla nádej, že je možné zmenou stravy upraviť svoj zdravotný stav.

Začala som veľa čítať, čítala som rôzne príbehy ako sa zmenou stravy vyliečili z rôznych vážnych ochorení. Jeden radil vynechať mäso, jeden sacharidy, ďalší mlieko, jeden radil raw food, iný paleo, šťavy, pôsty,… Všetko som na sebe skúšala, keď na mňa nefungovalo jedno, skúsila som druhé.

Stravu som mala od základu zmenenú podľa všetkých možných odporúčaní a na “nezdravé” som sa ani len nepozrela. Nemala som sa najlepšie, ale verila som, že raz sa to zmení, že sa moje telo asi stále čistí. Takto kŕčovito som nejaký čas žila až spolu so stresom z práce, v ktorej som bola viac než doma a stresom z externého štúdia som skolabovala a skončila na ARO. Tam mi zachránili život, začo som im veľmi vďačná.

Po návrate z nemocnice som sa vykašľala na všetky odporúčania a chcela normálny život, už ma nebavilo s chorobou stále bojovať, prehrala som a zmierovala som sa s tým, že lepšie už mi nikdy nebude, jedine tak horšie a patrí to k chorobe a môjmu životu.

No lenže ja som od malička veľmi tvrdohlavá a keď toto sklamanie  z prehry pominulo a prestala som sa ľutovať, “vyložila som karty na stôl”. Psychicky som sa cítila zle , fyzicky to bolo čím ďalej, tým horšie, ale podľa lekárov som bola stabilizovaná a liečba zaberala, rozhodla som sa skúsiť to ešte raz sama.

Podstúpila som očisty bylinkami, tinktúrami, liekmi, no všetkým možným. Fyzicky som sa cítila lepšie ako nikdy predtým, ale psychicky mi niečo chýbalo, cítila som sa stále taká prázdna. Vtedy sa mi zdravotný stav  zo dňa na deň zhoršil a ja som cítila, že mi tým chce moje telo niečo povedať, vedela som, že som na správnej ceste, ale ešte niečo tomu chýba a nemoc mi to ide ukázať. Začala som počúvať svoje telo, veriť mu a prestala som s ním bojovať, začala som chodiť na kraniosakrálnu terapiu, objavila som kúzlo samoliečenia pomocou autopatie, začala som meditovať, pracovať s predstavivosťou, skúmala som svoje myšlienky a emócie, veľa som čítala,  a to všetko som kombinovala so stravou. Využívala som všetko čo som sa dovtedy naučila a vybrala si z každého presne to, čo v danej chvíli  moje telo potrebovalo.  Za veľmi krátky čas sa môj zdravotný stav zlepšil a psychicky som sa nikdy necítila šťastnejšia.

Vďaka nemoci som objavila cestu, ktorou som sa chcela vydať, pochopila som, čo mi tak chýbalo, bola som to ja. Pochopila som aj to, že strava je veľmi dôležitá, ale zdravie si vyžaduje komplexný prístup. Zdravie už pre mňa nie je nálepka u lekára, zdravie je pre mňa vnútorný pocit naplnenia, šťastia, vďačnosti. Keď som naozaj zdravá, počúvam svoje telo, rozumiem si, už nikdy nechcem byť ako predtým, pretože milujem každú bunku svojho tela, vážim si samú seba a už si nechcem vedome či nevedome ubližovať myslením, konaním ani  stravou.

Preto som sa rozhodla ďalej vzdelávať, absolvovala rôzne kurzy, aby som prehlbovala svoju intuíciu a dozvedela sa viac.  Fascinuje ma ako funguje mozog, emócie v tele, ako nás ovládajú vzorce správania, čo dokážu frekvencie hudby, farieb, aké možnosti nám ponúka príroda. Len vďaka nemoci som toto všetko mohla objaviť a som za to nesmierne vďačná.

Viem aké bolo ťažké, keď som ja sama zúfalo hľadala pomoc. Lekári mi povedali, že sa s touto nemocou musím zmieriť  a po celý život brať lieky. Ale ja som niekde vnútri vedela, že to tak vôbec nemusí byť. A tak začala moja vlastná cesta “hľadania”. Aj keď som nazačiatku vôbec nevedela, kde a ako začať, na koho sa obrátiť, kde hľadať informácie, dokázala som to, som zdravá a šťastná. Dnes viem, že to bola práve táto nemoc, “kto” mi ukázal správny smer a či mám “nálepku” zdravá alebo “iba” stabilizovaná, pre mňa nie je rozhodujúce, dôležité je, že sa konečne cítim zdravá a lepšie ako nikdy predtým.

Preto som sa rozhodla pomáhať druhým, ktorý sa nechcú len tak pasívne vzdať a zmieriť sa s diagnózou, ktorá im bola predurčená. My totiž nie sme tak bezmocní, ako si myslíme. Máme v sebe veľkú silu a dokážeme veci, ktoré nás trápia a ktoré nám ubližujú, zmeniť.

Ak máme vo svojej blízkosti niekoho, kto nám ukáže ako sa to dá a podporuje nás, je to však oveľa jednoduchšie.